Čítanie o Beethovenovi

Podvečer mi manžel podáva známy "artforumácky" sáčok a v ňom ani nie štyristostranovú knihu českých prekladateľov "Beethoven, osobnost génia v korespodenci" (vyd.Vyšehrad). Zľava sa na túto knihu nevzťahovala. Stála sedemstopäťdesiat, bez jednej koruny. Uff. Dosť na to, že tam nie je ani jedna farebná fotografia, ani kriedový papier. "Len" chronologicky zoradená korešpodencia. Bola to mravenčia práca zostavovateľov. Stovky listov, písaných Beethovenovou rukou. Ale akých listov. Beethoven nebol iba perfektným hudobným štylistom, ale aj štylistom písaného slova. Za všetky jedna ukážka z listu priateľke:" Prosím Vás, jakkoli si málo zasloužím víry ve Vašich očích, veřte mi má přítelkyně, že jsem velmi trpěl a ještě trpím ztrátou Vašeho přátelství." Osobná korešpodencia, a to mi potvrdí zrejme každý historik,je najlepším dokladom o osobnosti, jeho citovom i pracovnom živote, naznačuje niektoré súvislosti a inšpirácie, viaže sa ku konkrétnym dielam. V minulosti som sa stretla s Beethovenovým závetom, ktorý písal už ako 32ročný, ale bol to len výber, síce strhujúci, ale neucelený. Tentoraz som si ho mohla prečítať v plnej verzii. Je to list obom Beethovenovým bratom, ale skôr je populárnejší pod názvom Heiligenstadtský testament. V ňom Beethoven priznáva svoju už šesť rokov trvajúcu chorobu (hluchotu), popisuje, prečo sa správal v spoločnosti nevraživo, ako sa musel proti svojej vôli uzatvárať do seba, hoci bol v jadre veľmi spoločenský človek. Priznáva sa k stavom zúfalstva, ku ktorým sa pridružili aj žalúdočné a črevné koliky. V liste zároveň oboch bratov stanovuje svojimi dedičmi a žiada ich, aby sa dodatočne verejnosť dozvedela o jeho chorobe a spätne pochopila jeho správanie. Čo vyviedlo Beethovena z osobnej krízy, nie je jasné. Pravdepodobne to bola hudba a chvíľky, keď sa dokázal podľa sluchu ešte orientovať a dohovoriť sa. Toto obdobie trvalo ďalších desať rokov.Priznám sa, v stredoškolských rokoch mi bola oveľa bližšia Haydnova, alebo Mozartova tvorba, Beethoven sa mi zdal nečitateľný, plný napätia, prekomplikovaný, ale čím viac som o ňom čítala (študovala), jeho vnútro sa mi otváralo. Na Beethovena je potrebné dozrieť. Dnes jeho hudbu - klavírnu, ale aj symfonickú, atď. považujem dokonca za liečivú, odbúravajúcu nadbytočný stres. Cítiť v nej vzdor, odhodlanie popasovať sa so svojím osudom, ale aj láskavosť, či hnev. Beethoven nebol jednoduchou osobnosťou, to sa dá vyčítať aj z korešpondencie. Veď v živote zohrával neľahký zápas, ten je všadeprítomný v jeho tvorbe.Som rada, že knihu mám a budem sa môcť na ňu odvolať pri svojej práci. Neobsahuje nánosy individuálnych pohľadov životopiscov, ale nachádzam v nej slovník maestra.Investícia nebola zbytočná. Škoda len, že knihy nie sú finančne dostupnejšie.